"Wooow" povedal som
" toto je les Alex!" Nadšene povedala Fergie
"Tu chceš bývať?"Opýtal som sa
"asi ťažko tu by ma ľahko našli chcem ísť niekde ďalej"
"kadiaľ teraz pôjdeme?" hlúpo som sa opýtal
"Nooo, teraz si nájdeme nejakú skrýš kde by sme mohli prespať." Povedala unavene Fergie
"Prespať? Veď je ešte len ráno."
"Lenže netopiere, čo som aj ja, spia cez deň a ja som už teraz mala spať." povedala Fergie
"Tak teraz môžeme ísť hľadať skrýšu, ty si pospíš a ja pôjdem nazbierať jedlo."
"Nie!" povedala rýchlo
"musíš ísť spať so mnou lebo v noci budeme cestovať"
"prečo v noci?" opýtal som sa
" ty si ešte nikdy neutiekol z ohrady?"
"nikdy." odpovedal som rázne
" v noci ľudia spia a aby nás nevideli tak pôjdeme v noci, lebo by bolo naozaj divné keby žirafa a netopier išli po meste a potom by ukradli loďku na ktorej by odplávali."
"aha" odpovedal som trochu hlavato
"takže sa naraňajkujeme a pôjdeme spať, ale nesmieme na začiatok lesa inak nás ľahko nájdu"
"Tak poďme"
Okolo piatich minút sme hľadali potravu ale aspoň hodinu sme hľadali skrýš. Ale nakoniec som ju našiel. Bol to strom a pod ním bola diera do ktorej som sa ľahko zmestil a v strome bolo aspoň 5 dier tak sa Fergie schovala do jednej z nej zavesila sa a hneď zaspala. Ani sa nestihla navečerať. Pred tým ma Fergie prykryla listami a trávou. Diera bola celkom hlboká takže ste mohli do nej spadnúť. Nebolo ťažké ma zamaskovať. Fergie so spaním cez deň nemala problém, veď je to netopier. Ale ja som nemohol zaspať ani za svet.
Ale potom, asi po dvoch hodinách som neviem ako zaspal.
Zobudili se sa obidvaja o druhej v noci. Vyrazili sme z lesa a do mesta sme prišli o hodinu. Cez mesto sme išli polhodinu a potom ku prístavu sme sa dostali z mesta za 10 minút. Kým sme odviazali jednu menšiu loďku bolo 04:00.
Na mori sme už boli o piatej ráno. Ten východ slnka bol nádherny. Nikdy na to nezabudnem.
"Och nie!" Povedala Fergie.
"Čo sa deje?"
"Zabudli sme jedlo! Čo budeme teraz jesť?"
"Och!" povedal som.
Fergie sa o chvíľu pozrela na more a potom na môj krk. Potom sa pozrela na mňa. Viem čo má na mysli.
" Nie to nie, ja som sa ešte nikdy nepotápal ani neviem plávať!"
"Bude stačiť aj len tvoj krk, musíš zadržať dych a potom poniriť hlavu aj krk do vody a musíš do úst chytiť nejaké ryby."
"Prečo to nemôžeš urobiť ty?" povedal som s fňukaním
"Nefňukaj a ponaráj hlavu."
Tak som urobil čo povedala. Slnko doslova pálilo a horelo.
Bolo skvelým osviežením ponoriť hlavu do vody. Išlo mi to skvele. Chytil som 3 ryby. Najedli sme sa veľmi dobre. Kedže slnko pálilo mohli sme si urobiť ryby usmažené alebo opekané.
To bola pochúťka.
Pokračovanie na budúce...
