Každý si od môjho narodenia myslel že to neprežijem,bol som veľmi malý. No keď som to nakoniec prežil, každý v ohrade sa mi smial. Aj z druhých klietok. Aj dnes sa mi vysmievajú. Hovoria mi Prcek, trpaslík aj Malíček, je to len pár prezýviek ( niektoré sú aj dosť blbé).
Nikdy som nemal žiadneho kamoša. Nikdy som nepoznal priateľstvo.Mama ma po narodení odvrhla. Našla si iného a na mňa sa vykašľala. Starali sa o mňa veterinári. Bolo to celkom fajn. Až kým som nezistil že oni nie sú moji rodičia. Toto bol začiatok môjho života.
Práve teraz som vo výbehu,vonku pri ostatných žirafách. Volajú ma Alex. Je to tu rozdelené ako keby na 4 skupiny. Sú to: Frajeri: Sú to ešte nie dospelé žirafy ktoré vystrájajú hocijaké blbosti aby boli zaujímaví.
Potom Deti: Sú to malé mláďatá ktore skoro nič nevedia
Potom dospelé samice: V tejto skupine sú samé dospelé samice, rozprávajú sa o nudných veciach napr.: o ich mláďatach,ich priateľoch a iné veci
A nakoniec dospelí samci: Patria tam samí dospelí samci. Netuším o čom sa tam vždy rozprávajú. Raz som tam išiel za otcom. Poslal ma späť ku mame,ževraj tam bola dospelácka debata. Ale on chcel aby som ho neotravoval.
Tak som išiel ku mame, ona ma tiež poslala preč. Ževraj dospelácka debata. Ale aj ona chcela aby som ju neotravoval. Moja mama zrejme nevie ani aký starý som. Poslala ma ku mláďatam nech sa tam pohrajem.
Rodičia sú pohádaní. Nemajú sa radi.
Tak som si nakoniec našiel miestečko v jedom rohu ohrady. Tam stále chodím až do dnes. Nikto tam nechodí takže sa mi nikto nevysmieva.
Práve som na tomto miestečku. Prežúvam listy zo stromov.
Pokojne si jem, keď zrazu...
"Aúú!!!" Skríkol som
"Čo to robíš, nevieš lietať či čo?" Opýtal som sa čudného tvora.
"Prepáč nevšimla som si ťa" Odpovedal tvor.
"Nevadí, ja som Alex, žirafa."
"Ja som Fergie, netopier."
"Skadiaľ si prišla?"
"Ále, uletela som z klietky. Už ma to tam nebaví."
"Aj ja by som s tadiaľ najradšej odletel! A kde chceš uletieť?"
"Čo najďalej od tejto zoo, niekde do hlbokého lesa kde by ma nikto ale nikto nenašiel a nikdy nezobral späť do zoo!"
" Ale, čo tvojí rodičia???"
"Oni už pred rokom odleteli, brali aj mňa lenže ma stihli chytiť a dať späť do klietky vieš tí veterinári."
Zamyslel som sa nad tým, čo keby som sa aj ja vybral tiež niekde ďaleko od tejto zoo kde by ma nikto nenašiel. Aj tak ma rodičia nechcú. Určite by si ani nevšimli že som odišiel a každý sa mi len vysmieva. A je to aj šanca na nové dobrodružstvá a kamarátstva. Odídem zo zoo!!!
Lenže kde???
Už viem, do Afriky!
Pokračovanie nabudúce...
Komentáre
Prehľad komentárov
smutné ale mám rada tieto príbehy........... viete ako som spoznala túto stránku dala som si facebook a poprosila som katku o priatelstvo poznnáme sa zo zuš ky a ona mi hovorila o tejto stránke a o tom že ju robí zo svojou nja kamoškou annou ani velmi ti v dobrom závidím že máš takúto kamošku aj stránku Frančeska.
:( smutné
(frančeska, 4. 7. 2011 18:12)